História nemocnice vo Veľkom Krtíši
Okres Veľký Krtíš sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska v Banskobystrickom kraji a svojou južnou hranicou susedí s Maďarskou republikou. Rozloha okresu je 842 km2 a žije tu 46875 obyvateľov. Samotné okresné mesto Veľký Krtíš má cca 15000 obyvateľov. Prvá listina obce pod názvom Curtus sa datuje od 9. septembra 1245. V 15 storočí dostala obec Curtus prívlastok Veľký. Následkom útokov Turkov bola obec v polovici 17. storočia úplne zničená a vyľudnená až do roku 1680. K úbytku obyvateľstva prispievali tiež časté epidémie (mor, cholera). Nová etapa vývoja začala po roku 1945. V roku 1968 získal Veľký Krtíš štatút mesta. Starostlivosť o zdravie ľudu je jednou zo základných úloh. Situácia v zdravotníctve v novovytvorenom okrese bola pomerne kritická, lebo bývalý okres Modrý Kameň sa rozvíjal veľmi pomaly. V okrese pracovalo len niekoľko lekárov v Modrom Kameni, Sennom, Vrbovke, Bušinciach a v Neninciach. Pracovali v nevyhovujúcich podmienkach, nevybavených ordináciách. V okrese Modrý Kameň nemocnica nebola, preto pacientov na odborné ošetrenie, resp. na hospitalizáciu posielali do nemocníc v Lučenci, vo Zvolene,v Šahách, ba často aj do Balašských Ďarmôt v susednej Maďarskej ľudovej republike.
Oproti iných okresom tu bola pomerne vysoká úmrtnosť, preto sa výstavba nemocnice stala veľmi aktuálnou. Zdravotnícke orgány vyriešili problém núdzovou adaptáciou bývalého statkárskeho kaštieľa v Peseranoch pri Sklabinej na nemocnicu s kapacitou 45 lôžok. Mala charakter zjednotenej nemocnice, ktorá začala pracovať v skromných podmienkach v januári r. 1952 pod vedením zakladateľa MUDr. Otta Bauera. Pracovalo tu 12 ľudí, z toho 6 sestier. Vykonávali sa tu operácie úrazov hlavy, hrudné, brušné, operácie mandlí, prostaty, ale aj štítnej žľazy. Medzi prvými lekármi tu pracoval MUDr. Benc, MUDr. Strasz,.
Z radov prvých sestier tu pôsobila Filoména Svatíková-Kopčíková. Ťažká situácia bola aj na pôrodníckom úseku a v starostlivosti o matku a dieťa. Vysoká prenatálna a natálna úmrtnosť si vyžadovali urýchlené riešenie. Potreba pôrodnice sa riešila núdzovo adaptáciou objektu hospodárstva na Slatinke pri Pôtri, otvorením pôrodníckeho oddelenia v roku 1956 s kapacitou 20 lôžok. Pri začiatkoch boli MUDr. Dušan Plintovič a neskorší primár nemocnice vo Veľkom Krtíši MUDr. Tibor Gábor, s hlavnou sestrou Zorkou Filčíkovou.
Nemocnica v okrese veľmi chýbala. A tak v roku 1957 bol schválený projekt na stavbu nemocnice 1. typu s kapacitou 225 lôžok, so štyrmi základnými oddeleniami (detské - 60 lôžok, ženské a pôrodnícke – 45 lôžok, interné – 60 lôžok, chirurgické – 60 lôžok). Nemocnica sa začala stavať v septembri 1959 a 10. januára 1966 bola odovzdaná do užívania. Plná prevádzka bola začatá v roku 1967.
Do Veľkého Krtíša z rôznych miest Slovenska prišli viacerí vynikajúci odborníci-lekári a zdravotnícky personál. Mnohí z nich neprešli dobrovoľne, jednoducho dostali po ukončení štúdia umiestenku. Ako všeobecná lekár tu pôsobil MUDr. Štefan Strnisko. Ako primár detského oddelenia tu pôsobil jeden z prvých vysokoškolsky vzdelaných rodákov MUDr. Pavel Pohanka, Csc. Nemožno nespomenúť MUDr. Elenu Rakickú, ktorá po odchode pracovala na IKEM v Prahe u prof. Vidinského, MUDr. Varnay, ktorý niekoľko rokov vykonával funkciu krajského kardiológa v Brne. Základy neskoršieho stomatologického oddelenia položil MUDr. Harry Štanga, MUDr. Emil Terem, interného oddelenia MUDr. Michal Belašič (prvý riaditeľ nemocnice), MUDr. Milan Uhrin, MUDr. Karol Nováček, RTG oddelenia MUDr. Karol Pereslényi a iní.
Prvou hlavnou sestrou nemocnice sa stala p. Ľudmila Mojžišová. V roku 1968 sa zriadili v budove slobodárne Modrokamenských uhoľných baní ordinácie pre odborných lekárov. Po roku 1968 má osobitný význam výstavba zubného oddelenia. Postavilo sa podľa projektu Janáčkovej zubnej polikliniky v Brne a do užívania bolo odovzdané 1. februára 1974. Rozšírili sa obvodné zdravotné strediská v Bušinciach, v Čebovciach, vo Veľkom Krtíši. V ambulantnej forme lekárskej starostlivosti sa vytvorili oddelenia neurologické (1971), ortopedické, očné(1973), psychiatrické (1974), krčné-ušné-nosové (1977). Od roku 1974 sa rozšírilo rehabilitačné oddelenie, oddelenie klinickej biochémie a hematológie, oddelenie TBC a respiračných chorôb. Činnosť zahájilo aj fyziatricko-rehabilitačné oddelenie a lôžkové doliečovacie oddelenie. Zaviedla sa starostlivosť o dlhodobo chorých a starých občanov. Opatrovateľskú službu vykonávalo v okrese 83 dobrovoľných opatrovateliek.
V 80-tych rokoch sa v zdravotníckych službách zlepšili podmienky na zvyšovanie úrovne starostlivosti o pracujúcich. Zvýšil sa počet lekárskych miest o 24. Prácu malo 750 zamestnancov. Zriadili sa ďalšie dve zdravotné obvodné strediská vo Vinici, v Želovciach a štyri vo Veľkom Krtíši. Zlepšila sa ambulantná lekárska služba. Nakoľko poliklinické a ambulantné zložky boli značne rozštiepené a rozložené, v roku 1979 sa začalo s výstavbou polikliniky, ktorá bola dokončená v roku 1988. Ďalšou prestavbou nemocnice s poliklinikou bola rozšírená kapacita o 51 lôžok. NsP bola 2. typu. Zriadilo sa RTG oddelenie, pri internom oddelení sa v roku 1982 vytvorila JIS, s poskytovaním liečebno-preventívnej starostlivosti v kardiológií a závažných porúch metabolizmu. Súčasťou NsP bola aj Lekárenská služba, Okresná hygienická stanica a LSPP. Boli vytvorené ďalšie odborné ambulancie vnútorného lekárstva (diabetologická, reumatologická, kardiologická, ambulancia funkčnej diagnostiky, kde sa vykonávali funkčné záťažové skúšky kardiovaskulárneho aparátu, ECHO-kardiografické vyšetrenia), ambulancie chirurgie s traumatológiou, očná, psychiatrická, urologická. Pri RTG sa zriadila ambulancia brušnej sonografie, pri neurologickej – logopedická ambulancia. V roku 1990 bola zriadená Regionálna Lekárska komora, súčasne s komorou sestier.
Od zriadenia nemocnice bol založený spolok lekárov J. E. Purkyně a sekcia sestier, ktorí sa každý štvrtý rok podieľali na organizácií Gemersko – Novohradských lekárskych a zdravotníckych dní. V spolupráci Odborárskej organizácie a mládežníckej sa zamestnanci podielali na organizovaní športových podujatí v spolupráci s NsP Zvolen, Šahy, Lučenec, Rimavská Sobota. NsP však naliehavo potrebovala pomocné hospdárske zariadenia (kotolňu, práčovňu, kuchyňu). Preto sa naplánovala v 85-tych rokoch aj ich výstavba. V tom istom roku sa vytvorila hematologická ambulancia. V roku 1993 došlo k postupnému odštátňovaniu. Ako prvá sa odštátnila stomatológia. Od roku 1995 sa celkom odštátnili obvodní lekári a vytvorili praktických lekárov pre deti a dospelých v rámci súkromného sektora. Od roku 1996-97 sa odštátnili aj odborní lekári polikliniky ako aj LSPP. Zároveň OHES sa stala neštátnym zdravotným ústavom.
V septembri roku 2000 začala pracovať v našom okrese Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), ktorá poskytuje kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť v domácnosti pacienta. Následne sa zriadilo geriatrické oddelenie s počtom lôžok 45 a oddelenie pre dlhodobo chorých s počtom lôžok 30.
Od roku 2000 začala postupná redukcia lôžkového fondu ako i zamestnancov. Od 1. februára 2002 bola daná do prevádzka rýchla zdravotnícka pomoc. V roku 2002 bol nasledovný počet lôžok: Oddelenie Počet lôžok Interné oddelenie 44 Chirurgické oddelenie 28 Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie 20 Geriatrické, doliečovacie oddelenie, LDCH 75 Pediatrické oddelenie 25 Novorodenecké oddelenie 4 Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny 2 V roku 2003 bolo zriadené krízové centrum pre deti týrané a postihnuté sociálnou núdzou, s počtom lôžok 10. V tom istom roku sa NsP transformovala na neziskovú organizáciu pod názvom Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n. o. V rámci ekonomizácie a reprofilizácie, znižovania nákladov na zdravotníctvo sa znížil počet zamestnancov na 298.
V našom okresnom meste pracuje 10 detských zdravotných stredísk, 8 zdravotných obvodov, 13 ostatných zdravotníckych zariadení, 4 lekárne a výdajne liekov.